Stráne pod Tatrami
Kostol v číslach:
Vysvätenie: 26. decembra 1802
Vek budovy: 217 rokov
Dĺžka: 20 m Šírka: 12 m
Počet chórov: 2
Počet organových registrov/manuálov: 6/1
Bohoslužby:
vo filiálke Stráne pod Tatrami sa konajú v priemere raz za šesť týždňov a to pri rôznych príležitostiach a sviatkoch. Nedeľné bohoslužby tu začínajú poobede o 14:00 hod. Služby Božie na 2. slávnosť Veľkonočnú a 2. slávnosť vianočnú sa konajú o 10:30 hod.
Starý kostol z 13. storočia, postavený v starogotickom štýle, bol posvätený na počesť sv. Martina. V 15. storočí ho prestavali a zároveň pristavili aj presbytérium. 17. storočie prinieslo zmenu v štýle neskoršej renesancie. Vo veži však ostali ešte staré fresky — sgrafity. Zvony boli vyrobené v roku 1716. V tomto kostole pôsobili spoločne obe cirkvi, ba niektoré obdobia iba jedna, ktorá bola tzv. víťazná. Po reformácii patril kostol evanjelikom a po protireformácii sa vrátil do rúk katolíkom. Počas reformácie sa konali evanjelické služby Božie v nemeckom jazyku. V období protireformácie boli prepustení nemeckí evanjelickí farári a kostol so všetkými cirkevnými objektmi prevzali katolíci. Stráňskí veriaci tak museli chodiť na bohoslužby do Kežmarku. V období po Šoproňskom sneme ( rok 1681) patrili Evanjelici zo Stráni k matkocirkvi Kežmarok a tam chodili na bohoslužby. Tento stav trval sto rokov a až po prijatí Tolerančného patentu v roku 1781 si konečne mohli postaviť svoj kostol. Vysviacku nového kostola vykonal evanjelický farár Christian Genersich z Kežmarku roku 1802 na II. sviatok vianočný. O tomto akte návštevníkov informuje vo vnútri pamätná tabuľa:
„Mit gnädigster Erlaubnis Ihro K.K.M. Franz des II. ist dieses Gotteshaus von der ev. Gemeinde zu Forberg A.B.1802 errichtet und den 26ten Dec. Feyerlich eingeweiht worden.“
S milostivým súhlasom Jeho veličenstva Františka II. bol tento kostol miestnej evanjelickej cirkvi v Stráňach pod Tatrami postavený v roku 1802 a dňa 26. decembra slávnostne posvätený.
Od roku 1873 mal cirkevný zbor už vlastného farára aj faru. Do roku 1939 patril ako filiálka k cirkevnému zboru Kežmarok, počas II. svetovej vojny zase k Nemeckej cirkvi.Do začiatku prvej svetovej vojny bol v Stráňach farár Jakub Schweitzer. Od roku 1914 tu pôsobili títo farári:
-
Od roku 1914 Alexander Reich — časom bolo miesto farára v cirkevnom zbore neobsadené a preto ho zastupoval farár z Rakús
-
od roku 1924 Dr. Paul Wodila — neskôr sa stal ministrom pre nemecké školstvo
-
od roku 1930 Franz Prechtl
-
1940 — 1945 Wilhelm Wiebauer.
Po vyhostení Nemcov v rokoch 1945/1946 začal kostol pomaly chátrať. Nik sa o neho totiž nestaral. Opäť patril pod Kežmarok, ktorého zbor sa v roku 1983 snažil kostol opraviť, rekonštruovať. Nakoľko finančná pomoc od štátu neprichádzala a odmietnutý bol aj predaj, tak sa bývalí evanjelici, žijúci teraz v nemeckom Gärtringene, rozhodli finančne podporiť túto rekonštrukciu. Čiastočne získali domáci zdroje aj z predaja fary. Podpora zo zahraničia predstavovala sumu 6 000 nemeckých mariek. Tieto finančné injekcie umožnili práce ukončiť, a tak sa 6. septembra 1987 mohlo konať posvätenie opraveného kostola. Čestnými hosťami boli bývali obyvatelia Strání a kázal kežmarský farár Jozef Benka.