V sobotu 2. 3. 2019 sme vo Zvolene prežili duchovne silnú a krásnu slávnosť inštalácie. Účasť bola mohutná. Prišlo množstvo domácich i zahraničných hostí, vyše sto našich bratov a sestier v oltárnej službe aj z iných cirkví, či predstaviteľov štátnej správy a samosprávy.
Kostol bol preplnený a i pred ním stál ešte zástup veriacich návštevníkov.
Diabol sa postaral, aby túto slávnosť zatemnil a pokúsil sa obrať nás o spoločnú radosť, ktorú sme chceli prežiť.
V utorok pred inštaláciou brat biskup ZD dostal anonym, v ktorom sa pisateľ vyhrážal vybuchnutím nástražného systému v kostole počas slávnosti. Následne na druhý deň dostalo podobný list aj Obvodné oddelenie policajného zboru vo Zvolene.
Nakoľko polícia vyhodnotila hrozbu ako vážnu a nebezpečnú, začalo sa urgentné vyšetrovanie, ktoré už prinieslo konkrétne výsledky.
Stáli sme pred veľkou a ťažkou dilemou, či slávnosť inštalácie zrušíme, alebo uskutočníme aj napriek určitému riziku. Odhodlali sme sa pokračovať podľa pôvodných plánov. Už nebol čas, aby sme o zmene dokázali informovať všetkých prihlásených. Viacerí boli na ceste, najmä zo vzdialeného zahraničia, ale hlavne sme verili, že Pán Boh sa o svoje dielo postará a ochráni ho.
Polícia s mestom nám zabezpečili maximálnu súčinnosť a podporu. Bolo však potrebné prijať a rešpektovať mimoriadne bezpečnostné opatrenia - zvýšený počet usporiadateľov, kontrolu pri vstupe do kostola, povolenie vstupu len pre prihlásených, ponechanie voľných únikových ciest v kostole v prípade ohrozenia, preto sa po naplnení kapacity na sedenie nemohli už púšťať ďalší účastníci. Toto opatrenie vyvolalo nevôľu a sklamanie mnohých, ktorým vstup do kostola nebol umožnený. Pokiaľ by sme nerešpektovali prísne inštrukcie polície, hrozilo zrušenie celej slávnosti.
Vzniknutá situácia nás veľmi mrzí a hlboko sa ospravedlňujeme všetkým, ktorých sa tieto opatrenia nepríjemne dotkli. Vzhľadom na časový stres už nebolo v našich silách spraviť viac pre bezpečnosť zúčastnených.
Jasnou indíciou, že išlo primárne o prekazenie slávnosti inštalácie je fakt, že anonym bol doručený tesne pred slávnosťou aj na Obvodné oddelenie polície, ktorá mohla podujatie zakázať.
Vďaka Bohu, že zobral celú slávnosť pod svoju ochranu, a tak sme nezaregistrovali ani náznak nejakej hrozby, alebo provokácie.
Žiaľ, až takto ďaleko dospela nenávistná, urážajúca a hrubo demagogická kampaň odporcov legitímne zvoleného vedenia ECAV a ZD. Vyhrážanie sa vlastným, ktorí prišli na slávnosť inštalácie a tiež, že v prípade zaistenia pisateľa anonymného listu to bude mať vážne trestoprávne dôsledky.
Ako vedenie ECAV a ZD nás nesmierne potešila a povzbudila veľká podpora a povzbudenie, ktoré sme mohli vnímať a prijímať počas slávnosti inštalácie.
Útoky, ktorým musíme čeliť, či už v podobe anonymov, alebo aj od konkrétnych jednotlivcov, zborov, od členov Asociácie slobodných zborov, ale rovnako aj z Evanjelického posla spod Tatier, sa stupňujú a majú až démonský charakter. „Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach.“ Ef 6, 12
Kauzy v našej cirkvi, ktoré traumatizujú celú evanjelickú verejnosť, rozhodne nechceme zametať pod koberec a trváme na ich dôslednom prešetrení a objasnení. Nemôžu však byť našou prvou ani najdôležitejšou témou. Rovnako ňou nie je ani Tranoscius, EPST, Asociácia slobodných zborov či Reformata. Toto sú problémy, ktorých hysterické pertraktovanie len zastiera ten hlavný problém, že naša cirkev dlhodobo upadá. Veď máme cirkevné zbory, ktoré sú už de facto mŕtve, hynieme na formalizmus a sme stále viac ľahostajní voči tomu, čo tvorí základ našej identity – Božiemu slovu.
Vrátiť našu cirkev k živej viere, autentickému svedeckému kresťanstvu, k túžbe po Božom slove, po neformalistickej zbožnosti, to sú hlavné úlohy nás ako vedenia ECAV, ale samozrejme aj všetkých veriacich, ktorým na našej cirkvi záleží. Ostatné problémy nesmú zastierať tento hlavný cieľ.
Ak sa vrátime k Bohu v úprimnej a živej viere, ak sa vrátime k Božiemu slovu, vrátime sa k pravde a ozajstnému pokániu, a tak aj k láskavým vzťahom medzi sebou, príde obnovenie dôvery, uzdravenie a otvoria sa nové možnosti k napredovaniu našej cirkvi.
Preto vyzývame k modlitbám a pôstu. Teraz je na to najvhodnejší čas, keď vstupujeme do pôstneho obdobia.
Využime ho na vrúcne a vytrvalé modlitby, pôst a takú sebareflexiu, ktorá by viedla k úprimnému vyznávaniu hriechov a pokániu. Inak sa nepohneme ďalej v našej ťažko skúšanej evanjelickej cirkvi.
Vyprosujeme k tomu od Pána Boha múdrosť, odvahu viery a zmocnenie Duchom Svätým.
Vaši v Pánu oddaní
Ján Hroboň, Renáta Vinczeová
Ivan Eľko, Ján Brozman
Slavomír Sabol, Ľubomír Pankuch
Comments