Drahí bratia a sestry, srdečne vás pozdravujeme pri príležitosti sviatku Zoslania Ducha Svätého na apoštolov. Tešíme sa, že môžeme k vám pri tejto príležitosti prehovoriť ako pastieri cirkvi a vaši bratia. Túžime vám priniesť posilu a povzbudenie. Ešte lepšie povedané, prosíme o to, aby Duch Svätý bol zdrojom posily a požehnania pre váš každodenný život a vieru. Spolu s vami voláme: „Príď, Duchu Svätý, naplň nás!“
Svoje posolstvo pre svätodušný čas vyberáme z jedného z najúžasnejších textov, aké napísala ruka evanjelika. Je ním najmenšia z našich Symbolických kníh – Lutherov Malý katechizmus. Táto učebnica viery a kresťanského života z roku 1529, ponúka detinsky jednoduchým, no teologicky presným spôsobom mnohé pravdy a princípy, platné univerzálne. Pri výklade Tretieho článku Apoštolského vyznania viery „O Duchu Svätom“, použije Luther slovné zvraty „mňa a celé kresťanstvo“, „mňa a celú cirkev“. Je presvedčený, že všetko, čo Svätý Duch robí – a v Katechizme to presne vymenováva – robí pre jedného človeka a zároveň pre celú cirkev. Lutherovi nepripadá pyšné a nevhodné hovoriť o tom, že Duch Svätý koná pre neho. No tým istým dychom vyznáva, že presne to isté dielo koná Duch Svätý v celej cirkvi. Na základe toho pre našu evanjelickú konfesiu nejestvujú dve dilemy, ktoré zamestnávajú ľudskú myseľ.
Nejestvuje dilema, či Duch Svätý pôsobí primárne v človeku a až potom v inštitúcii cirkvi, alebo či pôsobí viac v inštitúcii cirkvi a človeka zasahuje až v druhom rade. Ako evanjelici veríme, že Duch Svätý robí dve veľkosťou neporovnateľné veci, ale robí ich súčasne. Na jednej strane chce naplniť maličké srdce a telo jedného človeka a konať v ňom dielo posvätenia. Zároveň a rovnako chce zmocňovať, viesť a posväcovať celú cirkev, ako inštitúciu v globálnych rozmeroch sveta.
Nejestvuje ani dilema, či kresťanská viera je vecou súkromnou, alebo či k viere patrí aj život v spoločenstve. Evanjelická konfesia nás učí nikdy neuvažovať o jednotlivom človeku tak, akoby inštitúcia cirkvi nemala žiaden zmysel. A nikdy nehovoriť o inštitúcii cirkvi tak, aby sme zabudli na jedného človeka. Človek a jeho údel a cirkev a jej cesta, sú na prvý pohľad dva odlišné svety, ktoré však Duch Svätý spája do jediného celku a pôsobí v nich súčasne. Aj v Apoštolskom vyznaní vyznávame, že ako osoby veríme v Ducha Svätého a tiež veríme v cirkev a v spoločenstvo. Tak je to zdravé a správne.
Drahí bratia a sestry, na sviatok Zoslania Ducha Svätého chceme mať pred očami práve tieto dve súvisiace skutočnosti: je tu Duch Svätý a ja, a je tu Duch Svätý a cirkev. Toto viďme a prijmime dve výzvy a povzbudenia.
To prvé: Urobme všetko pre to, aby sme boli ako osoby slobodní a otvorení pôsobeniu Ducha Svätého. Buďme citliví na Jeho hlas v našom svedomí, usvedčujúci z hriechu. Na Jeho vedenie k osobe Pána Ježiša Krista a k viere v evanjelium, v ktorom je zdroj milosti a odpustenia. Na Jeho snahu budovať naše životy na princípoch Božieho Slova, na pravidelnej osobnej modlitbe a pri stole Pánovom. Na Jeho premieňanie a formovanie našich pováh a postojov. Na Jeho volanie do spoločenstva cirkvi, do služby, ku svedectvu. V tomto nás nikto nezastúpi. Musíme sa k tomu postaviť osobne, ty a ja. Aj Duch Svätý pôsobí osobne.
Zároveň to druhé: Prosme o pôsobenie Ducha Svätého v celej našej cirkvi a v celom kresťanstve. Robme to práve teraz, keď naše spoločenstvá trpeli izoláciou, keď sa ich život rozbieha iba pomaly a nevieme, čo ich v nastávajúcom čase čaká. Cez tento fakt, že náš život bol ochudobnený o spoločenstvo, sme si mohli uvedomovať, že spoločenstvo je vzácne, že cirkev patrí do Božích plánov, a že nám v nej Duch Svätý dáva miesto. Milujme svoju cirkev, starajme sa o dobro našich spoločenstiev. Chráňme jej preskúšavanú jednotu. Vážme si svoju konfesiu. Žime v aktuálnom živote to najlepšie z našich tradícií. Takto to pôsobí v cirkvi Duch Svätý.
Drahí bratia a sestry, napriek tomu, že zastávame úrad biskupov, sme iba ľudia. Nedokážeme cirkvi zaručiť prospech a požehnanie. Spoliehame sa na uistenie Božieho Slova z Efezským 3, 20 - 21, ktoré oslavuje veľkorysého a žičlivého Boha, zjaveného v Ježišovi Kristovi a upriamuje našu pozornosť na tajomstvo moci, ktorou Boh vládne – áno, moci Ducha Svätého: Tomu však, ktorý môže nad toto všetko učiniť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme, a to podľa moci, ktorá pôsobí v nás, Tomu buď sláva v cirkvi a v Kristovi Ježišovi po všetky pokolenia až naveky vekov! (Efezským 3, 20 – 21).
Vaši v Pánovi,
Ján Hroboň, biskup Západného dištriktu
Ivan Eľko, generálny biskup
Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu
Comentários