3. máj 2020, stiahnuť verziu pre tlač
Oslovenie:
V mene Boha: Otca i Syna, i Ducha Svätého. Amen.
Srdečne vás pozdravujem, bratia a sestry, v dnešnú 3. nedeľu po Veľkej noci. Ježišovi učeníci po Kristovom vzkriesení a zoslaní Ducha Svätého prinášali evanjelium do celého sveta. Apoštol Pavel je nám v tomto zápase pre Krista veľkým príkladom. Čo všetko nás môže v službe Kristovho evanjelia postretnúť, o tom si dnes viacej prečítame vo zvesti slova Božieho, ktoré nás privedie na európsky kontinent do mesta Filipis, kde sa Pavel a Sílas dostali do väzenia.
Pieseň: ES 122 ; organový sprievod
(nápev: Bože Otče, Ty si mocne)
Hospodine, Bože Otče, / Ty si Pán života; / ó, zmiluj sa!
Hospodine, Ty si mocne / Syna svojho vzkriesil, / o, zmiluj sa!
Prosíme Ťa, Pane sveta, / vzkries i nás k životu; / ó, zmiluj sa!
Ó vzkriesený Pane, / dnes sa nám zvestuje slávne / víťazstvo Tvoje; / zmiluj sa!
Odstráň z nás kvas starý, / nech zbožného srdca dary / prinášame Ti; / zmiluj sa!
Však Ty srdce čisté / obetoval si zaiste / a vstal si z mŕtvych, / zmiluj sa!
Duchu Svätý, tejže podstaty! / Upevňuj našu vieru; / zmiluj sa!
Posväcuj láskou srdcia naše, / ó Bože lásky večnej, / zmiluj sa!
Zachovaj nás v milosti, / potešuj nádejou večnosti, / Bože večný, zmiluj sa nad nami!
Modlitba:
Milý Pane Ježiši Kriste, ktorý si nás povolal a vyučil Svojím slovom v poznaní pravdy Tvojho kráľovstva. Daj nám sily, aby sme za Tebou kráčali cez mnohé údolia tou úzkou cestou a tesnou bránou. Prosíme Ťa, buď pri nás v tomto zápase a posilňuj nás. Daj nám múdrosti a vytrvalosti, byť tichými a pokornými duchom a poslušnými, ako si bol Ty Svojmu a nášmu nebeskému Otcovi. Chráň nás od zlého a osvecuj nám cestu Svojím slovom, aby sme v jeho svetle chodili a radosťou naplnení chválu Ti vzdávali tu časne i tam potom na veky vekov. Amen.
Epištola: 1. list Petra 2,11-17
"Milovaní, napomínam vás ako cudzincov a hostí, aby ste sa zdržiavali telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši. Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby - vidiac vaše dobré skutky - oslavovali Boha v deň navštívenia pre to, pre čo vás (teraz) ohovárajú ako zločincov. Poddaní buďte kvôli Pánovi každému ľudskému zriadeniu, či už kráľovi ako najvyššiemu, alebo vladárom, ktorých On posiela trestať všetkých, čo zle robia, a chváliť tých, čo dobre robia. Lebo to je vôľa Božia, aby ste dobre robiac, umlčali nerozumnosť nevedomých ľudí ako slobodní, ktorým sloboda nie je zásterkou zlosti, ale ako Boží služobníci! Všetkých si uctite, bratstvo milujte, Boha sa bojte, kráľa ctite!"
Slovo nášho Boha zostáva naveky.
Pieseň: ES 475 ; organový sprievod
Smieť žiť pre Krista, pre Neho mrieť, / ó, to je blaho nad ktoré niet! /: Hodno zaň trpieť, hodno bojovať, / ach, hodno cele opustiť svet!:/
Smieť žiť pre Krista, niet hanu, strasť, / smieť raz čo víťaz vojsť v nebies vlasť. /: V korune slávy zastať pred Bohom / a žiť tam večne, ó, to je slasť!:/
Smieť žiť pre Krista, kým trvá deň, / no, i keď žiaľny zapadol tieň, /: vždy smieť Mu slúžiť a neochabnúť, / tú milosť verným Boh dáva len.:/
Evanjelium: Ján 16,16-22
"Máličko, a neuvidíte ma; zase máličko, a uvidíte ma. Hovorili si niektorí z Jeho učeníkov: Čo je to, že nám hovorí: Máličko, a neuvidíte ma, a zase máličko, a uvidíte ma? a: Idem k Otcovi? Hovorili si teda: Čo je to, že hovorí: Máličko? Nevieme, čo hovorí. Ježiš zbadal, že sa Ho chcú spýtať, a riekol im: O tom sa hádate medzi sebou, že som povedal: Máličko, a neuvidíte ma, a zase máličko, a uvidíte ma? Veru, veru vám hovorím: Vy budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať; vy budete zarmútení, ale váš zármutok sa premení na radosť. Žena, keď rodí, má zármutok, pretože prišla jej hodina. Ale keď porodila dieťa, nespomína viac na úzkosť pre radosť, že sa človek narodil na svet. Tak aj vy: teraz máte zármutok, ale zase vás uvidím, a srdce bude sa vám radovať, a nik vám nevezme vašu radosť."
Slovo nášho Boha zostáva naveky.
Pieseň: ES 126 ; organový sprievod
Veríme vo všemocného / Otca, i vševedúceho, / On stvoril nebo s hviezdami, / našu zem s úrodami.
Veríme i v Syna Jeho, / Spasiteľa jediného, / Duchom Svätým počatého, / z Panny narodeného.
Pod Pilátom umučený / zomrel a bol pochovaný; / potom do pekiel zostúpil, / svojich verných vykúpil. /
Ježiš Kristus Nazaretský, / ktorý umrel za nás všetkých, / tretieho dňa vstal víťazne. / Do neba vstúpil slávne.
Odtiaľ v sláve na súd príde, / živých mŕtvych súdiť bude, / ó, príď, Sudca spravodlivý, / a buď nám milostivý.
Veríme v Ducha Svätého, / cirkev posväcujúceho, / v nej je spoločenstvo svätých, / v Krista Pána veriacich.
Veríme, že len z milosti, / z Kristových zásluh, hodností / máme hriechov odpustenie, / tela z mŕtvych vzkriesenie.
I v život večný veríme, / ktorý v Kristu dostaneme; / On zhasil pekelný plameň; / vyznajme spolu: Amen!
Suspírium:
Milosť vám a pokoj od Boha nášho Otca a Pána Ježiša Krista. Amen.
Kázňový text: Skutky apoštolov 16,23-34
"Uštedrili im veľa rán, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich spoľahlivo strážil. Keď žalárnik dostal tento rozkaz, vrhol ich do vnútorného väzenia a nohy im zovrel do klady. Okolo polnoci sa Pavol a Sílas modlili, spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali. Vtom nastalo také silné zemetrasenie, že sa otriasali základy žalára. Všetky dvere sa odrazu otvorili a všetkým sa uvoľnili putá. Keď sa žalárnik prebudil, videl dvere väzenia pootvárané, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni ušli. Ale Pavol zvolal mocným hlasom: „Neublíž si, veď sme všetci tu!“ Žalárnik si vypýtal svetlo, vbehol dnu a celý rozochvený padol pred Pavla a Sílasa. Keď ich vyviedol von, povedal: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“ A oni mu odpovedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“ A ohlasovali Pánovo slovo jemu i všetkým, čo boli v jeho dome. Ešte v tú nočnú hodinu sa ich ujal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci. Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril v Boha."
Kázeň:
Dnešný text nám popisuje situáciu, keď apoštol Pavel a Sílas po prvýkrát prišli na európsky kontinent. Bolo to v prístavnom meste Filipis, ktoré sa nachádza v severovýchodnom Grécku. Pôvodne to bola malá osada, ktorá sa volala Krenides. V roku 356 túto osadu dobyl Filip II. Macedónsky, ktorý bol otcom Alexandra Veľkého. K pocte jeho mena dostala osada pomenovanie podľa neho: Filipis. Cez mesto viedla známa cesta Via Egnatia, ktorú postavili Rimania v 2. storočí pred Kristom. Filip II. v tom čase rozšíril a opevnil mesto. V neďalekom pohorí Pangaion sa ťažilo zlato. Rozpráva sa, že tieto zlatonosné bane vynášali Filippovi Macedónskemu ročne 1000 talentov zlata.
Biblia nám hovorí, že v meste Filipis sa prvým kresťanom stala žena Lýdia. Okrem toho tu dochádza k zvláštnej situácii. Keď Pavel a Sílas prichádzajú do mesta a stretávajú sa s dievčinou, ktorá má vešteckého ducha a veštením prináša svojím pánom veľký zisk. Pavel z nej v mene Ježiša Krista vyháňa vešteckého ducha, a tak sa dievča stáva slobodnou. No jej páni prichádzajú o zisk, a preto Pavla a Sílasa chytili, obžalovali a uvrhli do väzenia s obvinením, že poburujú mesto.
Na základe dnešného textu by som chcel poukázať na tri skúsenosti apoštola Pavla a Sílasa, ktoré zažili v priebehu jednej noci. Myslím si, že tieto skúsenosti zažíva viac menej každý kresťan, ktorý sa rozhodne nasledovať Ježiša Krista. Pozrime sa teda, ktoré sú to.
1. Nasledovník Ježiša Krista trpí pre Krista.
Ak sme si pozorne prečítali kázňový text, tak hneď v 23. verši je zmienka: „Uštedrili im veľa rán.“ Ak sa pýtame: Aké to boli rany?, ekumenický preklad Biblie hovorí o palicovaní a náš autorizovaný preklad Evanjelickej cirkvi hovorí o bičovaní. Jeden i druhý preklad však hovorí o fyzickom násilí, ktoré spôsobovalo človeku obrovskú bolesť. Samozrejme, že bičovaním to nekončilo. Ako ďalej čítame, Pavla a Sílasa uvrhli do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich spoľahlivo strážil. Samozrejme, že cela, v ktorej na chvíľu pobudli Pavel a Sílas, nebola ako tá dnešná. V tej dobe nikto nepozeral na väzňa ako na človeka so svojimi ľudskými a občianskymi právami. Väzenia v tom čase boli špinavé, zatuchnuté, kde sa pohybovala rôzna háveď. Okrem toho nohy Pavla a Sílasa dali do klady. Boli to dva ťažké trámy, v ktorých boli vyrezané otvory na nohy. Keď sa tieto trámy k sebe upevnili, tak väzeň sa mohol veľmi ťažko pohybovať. Teda Pavol a Sílas sa nemohli pohnúť zo svojho miesta, nemohli ísť na toaletu, nemohli ani odkopnúť dotieravé potkany. Hrôzu, ktorá sprevádzala apoštola Pavla a Sílasa si dokážeme asi celkom dobre predstaviť.
Na európskom kontinente takéto privítanie Pavel určite nečakal. Ak si kladieme otázku: Prečo sa to všetko stalo?, tak odpoveď na ňu nachádzame v tom, že Pavel uzdravil dievča s veštiacim duchom, zarábajúce peniaze pre jej pánov. Prísť o tak lukratívny zdroj príjmov, to by i dnes kohokoľvek nahnevalo a dotyčný človek by urobil všetko preto, aby vinník bol nejako potrestaný. A tak Pavel a Sílas sedia vo väzení, pretože si cenili ľudský život veštiaceho dievčaťa viacej než zárobok jej pánov. Kresťan si predsa musí ceniť ľudský život. On je pre nás Božím darom. V histórii by sme našli veľmi veľa prípadov, keď sa ľudia postavili na obranu dôstojnosti ľudského života – to znamená na obranu Božích vecí, pretože Pán Boh chce, aby sme žili dôstojne. No častokrát ľudia, ktorí sa postavili za Boží stvoriteľský poriadok a nemlčali, doplatili na to i svojím životom.
V tomto roku si pripomíname 75. výročie od smrti významného nemeckého teológa Dietricha Bonhoeffera, ktorý sa otvorene postavil v nemeckej evanjelickej cirkvi proti tým, ktorí kolaborovali s hitlerovským Nemeckom a vnímal to ako spreneveru cirkvi voči Kristovmu evanjeliu. Za svoj postoj sa dostal do koncentračného tábora Flossenbürg a 9. apríla 1945 na priamy rozkaz Hitlera bol popravený. No rovnako aj na Slovensku máme ľudí, ktorí pre pravdu Kristovho evanjelia prechádzali väzením. Stačí sa len pozrieť do obdobia totalitného režimu, keď cirkev v spoločnosti bola potláčaná a zaznávaná a ľudská dôstojnosť pošliapaná. Mnohí farári sa v tom čase postavili vtedajšiemu režimu na odpor, čo pre nich znamenalo, že sa dostanú do väzenia a bude im odobratý súhlas k vykonávaniu kňazskej služby. Medzi nich patril biskup Dr. Vladimír Pavel Čobrda, biskup Fedor Ruppeldt, biskup Pavel Uhorskaj, farári Juraj Struhárik, Samuel Velebný, Dr. Ladislav Jurkovič a mnohí ďalší.
I na týchto príkladoch vidíme, že kresťania sú povolaní, aby hovorili o Božej pravde aj napriek prenasledovaniu a stáli na jej strane. Našou povinnosťou je ozvať sa proti neprávosti, nespravodlivosti a akejkoľvek krivde. Našou povinnosťou je pomôcť tým, ktorí sú zotročovaní a samozrejme, že našou povinnosťou je prinášať ľuďom pravdu o Bohu a o záchrane, ktorú máme vďaka Golgote a Kristovmu vzkrieseniu. Ruka v ruke s touto úlohou idú ďalšie úlohy, pred ktorými si nesmieme zatvárať oči. Dnešný text nám to pripomína, no zároveň poukazuje na to, že takáto aktivita nie je populárna a väčšinou niečo stojí. Pavla a Sílasa to stálo bičovanie a väzenie. Boli by sme aj my ochotní postaviť sa na stranu pravdy, a to i napriek tomu, že by nás to mohlo niečo stáť? Zaujať postoj „zdochnutého chrobáka“ vôbec nie je výhra, ale morálne zlyhanie. Koľkokrát nás Pán Boh už vyzýval k tomu, aby sme sa v nejakej situácii ozvali, aby sme jednali a my sme zostali ticho, pretože sme si zvážili, o čo by sme mohli prísť?
Pokiaľ chce byť človek verný Bohu, tak nemôže mlčať. Ale keď nebude mlčať, tak bude musieť zaplatiť za to nejakú cenu. Sme na to pripravení? Alebo budeme radšej mlčať a v kritických momentoch sa nevyjadríme? Nie, teraz nejde o to, čo povieme na biblickej hodine alebo manželke či manželovi doma v obývačke. Ide o to, čo povieme ľuďom verejne, ľuďom okolo nás. A samozrejme nejde len o to, čo povieme, ale aj o to čo urobíme.
Pavel a Sílas za svoje slová a činy trpeli vo väzení. Zo svojej skúsenosti môžem povedať, že utrpenie pre Krista čaká každého, kto nemlčí, kto sa ozve, kto poukáže na pravdu. Vďaka za všetkých, ktorý majú túto odvahu a nekalkulujú, čo im postoj pravdy prinesie. Ján Ámos Komenský na základe Biblie poukazuje na to, aký má byť postoj kresťana v utrpení: „Viděl jsem, že snadné je nejen činit, co Bůh chce, ale i vytrpět, co Bůh ukládá. Nejedni tu totiž snášeli od světa políčkování, plivání i bití, a přitom plakali radostí, vztahovali ruce k nebi a chválili Boha, že je uznal za hodné vytrpět něco pro Jeho jméno, aby tak v Ukřižovaného nejen věřili, ale také byli sami křižováni Jemu ke cti. Jiní, které to nepotkávalo, záviděli tamtěm se svatou závistí … To vše pak pochází z toho, že se Bohu tak oddali celou svou vůlí, aby nechtěli dělat nic jiného a nesnažili se být ničím jiným, než chce Bůh.“
Určite by to bolo k požehnaniu cirkvi i celého sveta, keby sme sa naučili vo svojom živote robiť to, čo chce Boh od nás. Pavel a Sílas sú nám v tomto hodným príkladom nasledovania. A pokiaľ to dokázali oni, tak je to dosiahnuteľné aj pre nás.
2. Oslavujú Boha.
Pri pozornom sledovaní jednotlivých postojov Pavla a Sílasa vidíme, že ich život má správne smerovanie, správne nastavenie. Napriek tomu, že ich palicovali a potom uvrhli do väzenia, tak nenadávajú na svojich trýzniteľov, ale modlitbami a spevom oslavujú Boha. Tá prekérna situácia, v ktorej sa nachádzajú a stovky kilometrov, ktoré ich delia od domova, situácia, v ktorej sa nemajú na koho z ľudí spoľahnúť, ich pohľad obracia k Bohu. V tom zatuchnutom väzení sa Pavel a Sílas modlia a spevom oslavujú Boha. To je niečo, čo sa priam vymyká ľudskému chápaniu. Na prvý pohľad by sa nám títo dvaja javili ako blázni, či pacienti, ktorí utiekli zo psychiatrie. Ale oni nie sú ani blázni a ani pacienti. Oni sú Kristovi služobníci, ktorí vedia, že Boh je mocnejší než čokoľvek na svete. A to im dáva silu, aby tohto Boha aj v takejto situácii oslavovali.
Pieseň na Božiu slávu má tú obrovskú moc, že obracia pozornosť z problémov, v ktorých sa nachádzame na Božiu veľkosť. A preto je spev k Božej sláve tak veľmi dôležitý. Verím, že i vy si doma počas koronakrízy spievate na organové sprievody, ktoré pre vás pripravuje brat kantor Roman Uhlár. Oslava Boha spevom i v utrpení dáva človeku novú silu do ďalších dní. Ľudia, ktorí obstáli v rôznych ťažkostiach, vydávali svedectvo o tom, ako ich cez ťažkosti previedol spev piesní na Božiu chválu, pretože inak by sa boli zbláznili. A tak vás povzbudzujem, aby sme spievali a aby sme sa pripravili na budúcu nedeľu, IV. po Veľkej noci – tzv. nedeľu Cantate – Spievajte. Nech v našich domácnostiach zaznie mohutný spev na Božiu chválu.
Pred očami mám svoju starú mamu, ktorá vedela rôzne piesne z Evanjelického spevníka respektíve z Tranoscia naspamäť a pri rôznej príležitosti – v práci, radosti i utrpení spievala a my spolu s ňou. Dnes veľmi málo spievame, pretože máme pocit, že všetko zvládneme sami. Naši rodičia a starí rodičia neraz týmito piesňami vyjadrovali závislosť na Bohu a zároveň očakávali od Neho pomoc. A tak i Pavel so Sílasom v ťažkej situácii väzenia obracajú svoj pohľad na Boha a oslavujú Ho piesňou, pretože vedia, že sami si z tejto situácie nepomôžu. Tu im môže pomôcť iba Boží zásah, ktorý by ich vyslobodil a prinavrátil slobodu.
Mnohí ľudia povedia, že dnes nie je čas na to, aby si človek spieval. Ale to je väčšinou iba výhovorka. Hľadajme príležitosti a určite ich nájdeme. My dnes máme úžasnú výhodu v tom, že si môžeme rôzne piesne pustiť z CD prehrávačov a inej audio techniky a pridať sa k nim. Tieto prehrávače máme doma, v aute, v práci, v mobile. Možno nie vždy môžeme spievať, ale určite môžeme počúvať, a tak sa stotožniť s obsahom danej duchovnej piesne k Božej oslave. A to sa dá zvládnuť dokonca i vtedy, keď je človek bez hudobného sluchu. Dajme preto priestor piesni a spevu vo svojom živote k Božej oslave. Robme to i vtedy, keď sa budeme nachádzať v tak ťažkej situácii, ako boli Pavel a Sílas vo väzení mesta Filipis.
3. Zažívajú Božiu moc.
Dnešní biblický text nám poukazuje na to, že Boh sa priznáva k tým, ktorí Ho oslavujú, a to dokonca i vo väzení. Po tom, ako sa Pavel a Sílas modlili a spevom oslavovali Boha, čítame, že ich ostatní väzni počúvali. Pieseň sa v tú chvíľu stala misijným nástrojom. Prostredníctvom nej mohli ostatní väzni počuť Božie pravdy, a tak uveriť v Boha.
No modlitba a pieseň boli aj vyjadrením dôvery v Boha. Apoštol Pavel a Sílas verejne oslavovali Boha napriek neutešenému prostrediu väzenia. Iní väzni nadávali, ale oni ďakovali a chválili. A práve túto skutočnosť si väzni všimli, pretože Pavel a Sílas robili niečo, čo sa bežne vymykalo konaniu odsúdeného. A to je dôvod, prečo sa Boh k ich postoju priznal a ukázal Svoju moc. Samozrejme, že nie vždy, to musí takto dopadnúť, ako to prebiehalo vo väznici mesta Filipis, ale Božia aktivita nenechá na seba dlho čakať.
V našom príbehu sa Božia aktivita prejavila zemetrasením, po ktorom sa otvorili všetky dvere a väzňom spadli putá z rúk. Žalárnik si chcel zobrať život, ale Pavel ho zastavuje, pretože si váži ľudský život. Žalárnikovi je jasné, že v tejto situácii jedná Boh. Padá na kolená a pýta sa: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený? A oni mu odpovedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“ Potom im Pavel vysvetli pravdy evanjelia a ešte tej istej noci bol žalárnik a všetci, ktorí boli v jeho dome, pokrstení. Boh obrovským spôsobom zasiahol do života nielen apoštola Pavla a Sílasa, ktorí boli vo väzení, ale rovnako zasiahol do života žalárnika, jeho domácich, ale i väzňov, ktorí boli svedkami tohto zázraku.
Iste mnohí túžime po tom, aby Boh zasiahol i do nášho života, do života našej rodiny, cirkevného zboru i celej Evanjelickej cirkvi. Mnohí sa modlia za prebudenie v našich rodinách a v cirkvi. Mnohí sa modlia za svojich neveriacich kolegov a priateľov a túžia, aby svoj život odovzdali Ježišovi Kristovi. Ale to, čo je kľúčové a na čo chce poukázať náš text je tá skutočnosť, že my ako kresťania, ktorí sme prijali Krista do svojho života, tak sme to práve my, ktorí máme v tomto svete oslavovať Boha aj uprostred ťažkostí. Takéto svedectvo viery potom láme ľudské srdcia a otvára ľuďom oči pre Krista.
Napriek tomu, že pre Krista prichádza do nášho života utrpenie, oslavujme Ho, aby sme mohli vo svojom živote zažiť Božiu moc, ktorá je dostatočným svedectvom v tomto svete o Bohu a Jeho láske k nám. Amen.
Modlitba:
Drahý náš nebeský Bože, ďakujeme Ti, že Ty sa o nás neustále staráš a dávaš nám všetko potrebné k životu aj v čase tejto koronakrízy, ktorá nás v mnohom obmedzuje, ale zároveň nás učí, aby sme boli dobrými služobníkmi jeden pre druhého vo svojich rodinách. Prosíme Ťa preto, naplň nás láskou, radosťou a trpezlivosťou, aby naše svedectvo viery pre najbližších bolo dobrým svedectvom o Tvojej láske, ktorú si nám zjavil v Ježišovi Kristovi. No rovnako Ťa prosíme, aby sme dokázali byť dobrým svedectvom aj pre tento svet a ľudí okolo nás. Daj nám silu prekonávať ťažkosti života tak, že i v čase súženia, biedy a utrpenia Ťa budeme oslavovať, aby sa Tvoja moc mohla zjaviť na našom živote. Vypočuj nás, keď spoločne k Tebe voláme:
Otče náš, ktorý si v nebesiach!
Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojím! I neuvoď nás do pokušenia! Ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky.
Sláva Bohu: Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bola na počiatku, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Požehnanie:
Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste sa mocou Ducha Svätého rozhojňovali v nádeji. Amen.
Pieseň: ES 638 ; organový sprievod
Pre Krista boj zve strážny / vás, Boží rytieri! / Dni plynú čas je vážny, / bojujte boj viery! / Vás vedie v boji smelom / Kristus, kto by sa bál? / Nech zaznie v svete celom / On je náš Pán a Kráľ
Pre Krista, kresťan, smelo / obleč sa do zbroja! / O Božie ide dielo, / nezľakni sa boja! / To nie je v ľudskej moci / hriech a zlo poraziť, / Boh nám je na pomoci, / s Ním máme zvíťaziť.
Pre Krista v boj, ľud Boží, / tak vážny zneje hlas, / rad verných nech sa množí, / dnes, keď je spásy čas! / Tým, čo zvíťazia, svitá / večného mieru kraj, / v ňom Kristus ich privíta, / v ňom pripravil im raj.
Nech vás Pán Boh sprevádza i v ďalších dňoch vášho života.
Zo srdca praje váš zborový farár Roman Porubän.
Verím, že sa už čoskoro uvidíme.
Srdečne ďakujem všetkým, ktorí počas tohto obdobia, keď cirkevný zbor nemá žiadne príjmy z ofier a milodarov, poslali svoj milodar na účet cirkevného zboru.
Ktorí by ste tak chceli urobiť, svoj príspevok môžete poslať na účet:
IBAN: SK10 1100 0000 0029 2082 7464
do správy pre prijímateľa napíšte: Milodar
Comments