22. marec 2020, stiahnuť verziu pre tlač
Téma nedele:
Chlieb života
"V mene Boha: Otca, i Syna, i Ducha Svätého. Amen"
Pieseň:
ES 81 ; organový sprievod
Hospodine, Ty si Boh Svätý, / my hriechom zajatí; / ó, zmiluj sa nad nami!
Spasiť chceš človeka hriešneho, / nežiadaš smrť jeho; / ó, zmiluj sa nad nami!
Kriste, umrel si za naše hriechy, / Ty, Baránok tichý, / ó, zmiluj sa nad nami!
Kriste, Tvoje sväté utrpenie / buď nám na spasenie; / ó, zmiluj sa nad nami!
Duch Svätý, buď s nami, / znovuzroď nás milosti darmi. / Pre Kristove rany, / ó, zmiluj sa nad nami!
Po skonaní, Pane, / priviň si nás v nebeskom stane, / pokorne žiadame; / ó, zmiluj sa nad nami!
Modlitba:
Bože Otče preláskavý, hojný v milosrdenstve a bohatý v daroch, ďakujeme Ti, že nás neprestávaš požehnávať. Aj keď by sme si zaslúžili potrestanie, Ty sa nad nami zmilovávaš ako Otec nad svojimi dietkami. Dávaš nám hojnosť chleba duchovného i toho každodenného. Nedaj nám zabúdať, že kto verí v Teba, bude spasený. Vypočuj nás, poteš a rozveseľ, aby sme sa z Tvojho vykúpenia radovali a tešili sa, že nás raz z milosti uvedieš tam, kde žiješ a kraľuješ naveky. Amen.
Epištola: Rímskym 5,1-11
A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. Skrze Neho dostal sa nám vierou aj prístup k milosti, v ktorej stojíme. A chválime sa nádejou slávy Božej. No nielen to, ale sa chválime aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti, vytrvalosť k osvedčenosti, osvedčenosť k nádeji. A nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný. Veď Kristus, keď sme ešte boli slabí, v určený čas umrel za bezbožných. Lebo za spravodlivého sotvakto umrie, aj keď sa za dobrého azda niekto umrieť odhodlá. Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. O čo skorej budeme teda zachránení od hnevu skrze Neho, keď sme teraz ospravedlnení Jeho krvou?! Lebo ak sme boli zmierení s Bohom smrťou Jeho Syna už vtedy, keď sme boli nepriatelia, o čo skorej budeme zachránení Jeho životom, keď sme zmierení?! Nielen to, ale aj chválime sa Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme teraz došli zmierenia.
"Slovo nášho Boha zostáva naveky."
Pieseň:
ES 92 ; organový sprievod
Ježiš, Pán života môjho, / Ježiš, mojej smrti Pán, / umrel za mňa, sluhu svojho, keď pretrpel mnoho rán, / aby ma vyrval z temnosti / a vzal k sebe do radosti; / Za tú milosť tisíckrát / chcem Ti, Pane, ďakovať.
Ty muky si znášať musel, / ľstivé reči, rúhanie, / údery a posmech trpel, / ukrutné bičovanie, / vytrhol si ma hriešneho / z moci diabla a pút jeho. / Za tú milosť tisíckrát / chcem Ti, Pane, ďakovať.
Nehodní Ťa urážali, / Ty si sa dal potupiť; / tŕním Ťa korunovali, / smrť si musel podstúpiť, / len aby si mojej hlave / získal veniec v nebies sláve; / Za tú milosť tisíckrát / chcem Ti, Pane, ďakovať.
Tvoja veľká poníženosť / za ľudský hriech platila; / Tvoja smrť aj mne blaženosť, / stratený raj vrátila, / Tvoja bieda, úzkosť, bolesť / získali mi najvyššiu česť. / Za tú milosť tisíckrát / chcem Ti, Pane, ďakovať.
Teba, Kriste, zvelebujem / za kríž, rany, úzkosti, / svoje srdce Ti darujem, / lebo si ma z milosti / svojou smrťou spasil večne, / miluješ ma nekonečne. / Za tú milosť tisíckrát / chcem Ti, Pane, ďakovať.
Evanjelium: Ján 6,1-15
Potom odišiel Ježiš na druhú stranu galilejského mora Tiberiadského a nasledoval Ho veľký zástup, lebo videli znamenia, ktoré činil na nemocných. Ježiš vystúpil na vrch a tam sa posadil so svojimi učeníkmi. A blízko bola Veľká noc, slávnosť židovská. Keď teda Ježiš pozdvihol oči a videl, že veľký zástup prichádza k Nemu, riekol Filipovi: Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli? Ale to povedal len preto, aby ho skúšal; lebo sám vedel, čo urobí. Odpovedal Mu Filip: Za dvesto denárov chleba im nestačí, aby sa aspoň máličko dostalo každému. Povedal Mu jeden z učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra: Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve rybičky; ale čo je to pre toľkých? I rozkázal Ježiš: Usaďte ľudí. A bolo tam mnoho trávy. Posadilo sa teda mužov okolo päťtisíc. Nato Ježiš vzal chleby, dobrorečil Bohu a rozdával sediacim, podobne aj z rybičiek, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal učeníkom: Pozbierajte nalámané zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar. Pozbierali (ich) teda a nalámané zvyšky, ktoré po jediacich zvýšili z piatich jačmenných chlebov, naplnili dvanásť košov. Ľudia však, vidiac znamenie, ktoré učinil, hovorili: Je to naozaj prorok, ktorý mal prísť na svet. Preto Ježiš, keď poznal, že chcú prísť a zmocniť sa Ho, aby Ho urobili kráľom, utiahol sa zase na vrch do samoty.
Pieseň:
ES 83 ; organový sprievod
Verme v Boha jedného / Otca všemohúceho! / Verme v Jeho milého, / Syna jednorodeného!
Kristus za nás mučený, / tŕním korunovaný, / krvácajúc z mnohých rán, / veľmi trpel nevinný Pán.
Na Golgotu Ho viedli, / tam Ho ukrižovali, / zomrel medzi lotrami, / verní Ho oplakávali.
Keď dokonal na kríži, / do hrobu Ho vložili, / na tretí deň z mŕtvych vstal, / moc hriechu, smrti prekonal.
Na nebesá Pán vstúpil, / hriešnych ľudí vykúpil, / odtiaľ príde súdiť nás, / keď nastane posledný čas.
Verme v Ducha Svätého, / cirkev svätú – chrám Jeho / i hriechov odpustenie, / večný život a spasenie!
Suspírium:
Pomodlime sa:
Koľko je krásy v pokore, keď človek padá na kolená,
uvedomujúc si biedu, že vo svojich rukách nič nemá.
Koľko je krásy v pokore, keď človek siahne po milosti,
po láske na kríži, čo hriešnika vedie ku radosti.
Prosím ťa, drahý Bože, srdce čisté stvor vo mne,
aby menila krása pokory nachádzajúci sa svet vo tme. Amen.
Kázňový text: Izaiáš 35,1-10
"Teš sa, pláň a pustatina, plesaj, púšť a rozkvitni ako šafran! Prekvitať bude a plesať, áno, zaplesá a zajasá, prijme slávu Libanonu, nádheru Karmelu a Šarónu. Ony uvidia Hospodinovu slávu, velebu nášho Boha. Pozdvihnite ochabnuté ruky, upevňujte podlomené kolená! Povedzte malomyseľným: „Vzchopte sa, nebojte sa! Pozrite, váš Boh! Príde s pomstou, Božou odplatou, on sám príde, aby vás zachránil.“ Vtedy sa otvoria oči slepých aj uši hluchých sa otvoria. Vtedy chromý bude skákať ako jeleň a jazyk nemého zaplesá, lebo vyvrú vody na púšti a potoky na pustatine. Vyschnutá zem sa stane jazerom, vyprahnutá pôda prameňom vôd a na mieste, kde odpočívali šakaly, bude tráva, tŕstie a šašina. Bude tam chodník, cesta, tá, čo sa bude volať svätou cestou, po ktorej nečistý neprejde, bude iba pre môj ľud, čo po nej pôjde, a jednoduchí na nej nezblúdia. Nebude tam lev a nevstúpi na ňu dravá zver; nijaká sa tam nenájde, iba vykúpení tade pôjdu. Vrátia sa tí, ktorých vyslobodil Hospodin, s jasotom prídu na Sion. Večná radosť bude na ich tvárach, veselosť a jasot získajú a pominie smútok a vzdychanie."
Kázeň:
Nedeľné ráno, ktoré som prežil minulý týždeň, sa mi na prvý okamih zdalo byť rovnaké, ako bývajú všetky ostatné. Vstal som z postele, urobil potrebnú hygienu a odrazu, keď som bral do ruky mobilný telefón, tak som pochopil, že to nie je celkom bežné nedeľné ráno. Roman, predsa musíš poslať SMS-ky svojím cirkevníkom, aby vedeli, že na webovej CZ si môžu stiahnuť Domáce služby Božie. To bežne v nedeľné ráno nerobím.
Každú nedeľu, keď vychádzam z fary, tak moje nohy smerujú ku garáži, pretože na bohoslužby idem autom, lebo následne po bohoslužbách v Kežmarku odchádzam na bohoslužby do niektorej z filiálok. No v toto ráno som šiel pešo. Žiadne bohoslužby vo filiálke. Vychádzam na ulicu, slniečko príjemne hladí moju tvár. V tretiu pôstnu nedeľu bolo skutočne nádherné ráno. Tatry krásne čisté, pekne zasnežené, ale ulica prázdna. Na rohu nemocnice sa predo mnou odkryl náš luteránsky areál. Tak isto bol prázdny. Za iných okolností by ľudia postupne prichádzali do kostola, a to z každej strany. Čím viacej som sa blížil k Novému kostolu, tak tým viacej mi zovieralo hrdlo a slzy sa mi tlačili do očí, pretože som si začal uvedomovať, že v ňom budem sám.
Pre farára je to zvláštny pocit v nedeľné ráno. Už neraz som bol v kostole sám. Neraz som ho odomykal a nebolo v ňom živej duše, ale tentoraz to bolo iné. Bola nedeľa, čas bohoslužieb a bol som tam sám so svojím Bohom. Prišiel som zazvoniť, ako bežne zvoníme na nedeľu na bohoslužby, a tak vás pozvať k domácim bohoslužbám, ktoré ste si stiahli z webovej stránky cirkevného zboru a urobili doma v kruhu svojej rodiny. Ďakujem za milú odozvu, ktorá potešila i povzbudila, no zároveň i utvrdila, že táto snaha nebola márna.
Zvony dozneli, a čo teraz? V bežnú nedeľu by od organu zaznel úvod k predspevu: Ó, Ježiši, Tvoje umučenie. A tak sa i stalo, vyšiel som k organu a zahral si predspev i piesne, a tak som si urobil sám svoje súkromné bohoslužby. Pravdepodobne si toho vonku ani nikto nevšimol, veď ulice boli prázdne a tí traja bezdomovci pred kostolom vo svojom alkoholovom opojení ani len nezaregistrovali, že v kostole sa hrá. Sám v kostole, za organom. Veď som mal predsa stáť v oltári a na kazateľnici. Nepomýlil si sa, Roman? Človek si odrazu uvedomoval, ako mu chýba to, čo robí pravidelne a čo berie ako úplnú samozrejmosť.
Keď sa vám stratí spoločenstvo cirkvi, milé pohľady, láskavé podanie ruky či prehodenie pár slov pri východe z kostola, tak až vtedy si uvedomujeme, akú silu má spoločenstvo Cirkvi Ježiša Krista. Tá samozrejmosť sa nám stratila z týždňa na týždeň vďaka pliage, ktorej dnes hovoríme koronavírus či COVID 19. Pre nikoho z nás to nie je jednoduché. Všetci sme sa ocitli vo zvláštnej situácii, ktorú nevieme ani opísať a vonkoncom ani netušíme, ako to môže dopadnúť. Ale máme nádej, že s Božou pomocou to zvládneme. „Veď Hospodin svoj ľud nezavrhne, neopustí svoje dedičstvo (Žalm 94,14).“ A tak môžeme aj my volať so žalmistom: „Hospodin je moja sila a môj štít. Moje srdce mu dôveruje (Žalm 28,7).“
Dôverujme Bohu a On nás vyslobodí zo všetkých bied ľudského trápenia a naplní naše srdce radosťou, ktorú môžeme prežívať aj v tomto čase, keď nás sužuje bieda koronavírusu. K tejto radosti nás pozýva aj prorok Izaiáš: „Teš sa, pláň a pustatina, plesaj, púšť a rozkvitni ako šafran!“ Ale dá sa vôbec tešiť a plesať v čase, keď celý svet sužuje táto epidémia? Veď dnes sa pred nami otvára toľko prekážok k radosti, že ich nedokážeme ani spočítať. Tešiť sa a radovať budeme až vtedy, keď predsa pominie nebezpečenstvo tejto zákernej choroby, ale teraz? To predsa nie je v našich silách. Skôr sa nám chce plakať a nevieme, ako ísť ďalej a čo robiť v takejto situácii.
No i napriek všetkým naším obavám prorok Izaiáš hovorí: „Teš sa, pláň a pustatina, plesaj, púšť a rozkvitni ako šafran!“ Rozumie vôbec prorok situácii Božieho ľudu, v ktorej sa nachádza? Obraz pustej krajiny, miesta kde sa prestalo dariť človeku, je obrazom dôsledku ľudskej svojvôle. Neraz človek vo svojej pýche, ješitnosti a túžbe byť ako Boh si povie: Ja nič a nikoho nepotrebujem. Ja si vystačím aj sám. Ja predsa k svojmu životu Boha nepotrebujem. A tak málo stačí, aby sme si uvedomili, akí sme krátkozrakí a slabí a ako odrazu si nevieme dať rady s niečím, čo vo svete dostáva rozmer pandémie.
Túžba po bohorovnosti ženie človeka do púšte. Napriek mnohým varovaniam, ktoré máme krásne zaznamenané v Božom slove, človek si stále myslí, že si môže robiť, čo sa mu zachce. Koľkokrát sme sa aj my vo svojom živote Bohu vzdialili a uskutočňovali si svoje plány a svoju vôľu? Apoštol Pavel nám jasne hovorí: „Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať, lebo čo človek rozsieva, bude aj žať. Pretože kto rozsieva pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto rozsieva pre Ducha, z Ducha bude žať večný život (G 6,7.8)
Púšť, ktorá vznikla v dnešnom svete, ekonomicky kolabujúcom, je v dôsledku našej bohorovnosti. Ľudstvo prechádza presne takou chorobou, akú potrebovalo. Veď zdravie a ľudskú silu sme povýšili na Boha. Či vari nie je hlavnou témou našich gratulácií telesné zdravie? Nezaznieva často z našich úst: Len nech sme zdraví a to ostatné príde? Zabudli sme, že človek nie je sýty len telesným chlebom, ale aj tým duchovným. No my sme sa starali len o to vonkajšie – o telo. A tak odrazu prišiel vírus, aby sme si uvedomili, že hodnota človeka nespočíva len v telesnom zdraví, kráse a sile, o ktorú sa toľko staráme. Prestáli sme si vážiť prírodu ako súčasť Božieho stvorenia, za ktoré sme zodpovední, a tak prišla choroba, aby sme si uvedomili, že pobyt v nej je pre nás tak vzácny. Individualizmus nás do takej miery paralyzoval, že hoci sme bývali v jednom dome, nedokázali sme medzi sebou hovoriť o bežných veciach a problémoch. A tak prišla choroba, aby sme sa opäť naučili fungovať ako rodina a nezatvárali sa jeden pred druhým. Prestali sme si vážiť starých a chorých, lebo nás príliš obťažovali. Jeden vírus to vyriešil úplne excelentne. Odrazu máme o nich strach a uvedomujeme si, akí sú zraniteľní. Rovnako sme vnímali úpadok školstva v oblasti správania sa detí a rodičov k učiteľom. Keď nám vírusové ochorenie odrazu zavrelo školy, aby si rodičia vyskúšali, akých majú žiakov, tak až vtedy si začíname vážiť status učiteľa a to, čo vôbec robí pre naše dieťa, ktorému odovzdáva nielen vedomosti, ale i hodnoty.
Mysleli sme si, že si môžeme kúpiť všetko, byť kdekoľvek a s kýmkoľvek chceme. Naučili sme sa cestovať po celom svete a investovať do lukratívnych dovoleniek. Mamona nás natoľko opantala, že nedeľný čas, ktorý sme mali tráviť na bohoslužbách, sme radšej trávili v nákupných centrách či na iných miestach, ktoré sa nám stávali Bohom. Ale jeden vírus nám ich odrazu zavrel, aby sme pochopili, že šťastie si nemôžeme kúpiť v obchode a ani na dovolenke. Človek vo svojej pýche a chorobe si myslel, že je Pánom sveta, ale odrazu niečo tak miniatúrneho a neviditeľného ako je koronavírus nás dokáže skrotiť.
Hoci nám táto choroba naháňa strach a veľa toho berie, zároveň nám dáva možnosť veľa sa naučiť. Situácia, do ktorej sme sa dostali, nám jasne hovorí: Pozor, človeče! Ty nie si Pánom stvorenstva, na ktorého sa tu hráš. Ty si stvorenie, ktoré má svojho Stvoriteľa oslavovať a chváliť za všetko, čo každého dňa k svojmu životu od Neho dostávaš. Ale vnímame túto skutočnosť, že sme stvorením a nie Stvoriteľom? Tí, ktorí sú v tomto svete napadnutí ešte horším vírusom ako je COVID 19 – vírusom egoizmu, to neraz nevnímajú. Mnohí však na tento vírus zahynuli a zahynú, a to napriek tomu, že liek je k dispozícii – pokánie. No napriek nášmu egoizmu nám Pán Boh dáva stále šancu. On chce púšť nášho života i tohto sveta premeniť na rozkvitnutú záhradu, aby sme mohli opäť prežívať radosť zo života, ktorá pramení z úzkeho vzťahu Boha s človekom. Nezabudnime na to, keď sa táto epidémia pominie a nastane bežný život.
A tak do dnešných náročných dní nás prorok Izaiáš posilňuje slovami: „Pozdvihnite ochabnuté ruky, upevňujte podlomené kolená. Povedzte malomyseľným: Vzchopte sa, nebojte sa! Pozrite, váš Boh!“ To sú kráse slová povzbudenia, ktoré nám v týchto zlých časoch dávajú istotu, že Boh svoje stvorenstvo miluje a i z tejto biedy ho opäť vyslobodí, ako hovorí prorok Izaiáš: „Vyschnutá zem sa stane jazerom, vyprahnutá pôda prameňom vôd a na mieste, kde odpočívali šakaly, bude tráva, tŕstie a šašina.“ Pre nikoho z nás to nie je jednoduché. Všetci sme sa ocitli v neznámej situácii, ktorá nás učí pokore a ktorá nám tento pôstny čas pripravila tak, ako by sme ho nikto nedokázali pripraviť. Ježiš Kristus však pozná našu situáciu a aj keď dopustí, tak nás nikdy neopustí.
Vydajme sa preto v pokore a pokání na cestu smerom k Bohu. Izaiáš jasne hovorí: „Pozrite, váš Boh.“ Boh, ktorý napriek našim hriechom chce nás spasiť a zachrániť. Vy všetci, ktorí nemáte dostatok dôvery v Božie konanie, vy všetci, ktorých viera sa otriasa v základoch, vy všetci mysliaci si, že prorokove slová o púšti, ktorú Boh môže premeniť na zelenú lúku, sú ilúziou, vy všetci, ktorí ste prepadli starostiam a plaču, vy všetci „vzchopte sa, nebojte sa! Pozrite, váš Boh.“
On nás prichádza vyslobodiť. On počíta s nami a potrebuje nás pre tento život. Pre Neho máme veľkú cenu, ktorú zaplatil krvou Svojho Syna Ježiša Krista na dreve golgotského kríža. Všetko je pripravené. Božia spása sa deje, aj keď to niektorí nevidia a nepočujú. No však o tých, ktorí to vidia a počujú, o tých Izaiáš hovorí: „Večná radosť bude na ich tvárach, veselosť a jasot získajú a pominie smútok a vzdychanie.“ Prajem vám, aby táto večná radosť bola viditeľná na vašej tvári, aj keď je v týchto dňoch zakrytá rúškom. Amen.
Modlitba:
Ďakujeme Ti, drahý Bože, že Ty prichádzaš, aby si nás zachránil a ukázal nám cestu pokory a pokánia, cestu návratu k Tebe, k nášmu Bohu, ktorý pre našu záchranu neváhal obetovať Svojho Syna Pána Ježiša Krista na dreve golgotského kríža. Zmiluj sa nad nami, drahý Bože, pretože si uvedomujeme, akí sme biedni. Otvor nám oči, aby sme spoznali a videli, v čom spočívajú pravé hodnoty ľudského života, ktoré tak radi opúšťame, a tak v domnelom ľudskom šťastí sa potom utápame. Obraciame preto svoj zrak smerom k Tebe, pretože jedine Ty vyschnutú zem môžeš premeniť na zelenú a rozkvitnutú lúku, ktorá je svedectvom o živote s Tebou. Otvor oči slepých a uši hluchých, aby poznali cestu života, ktorou je Tvoj Syn Ježiš Kristus. Vypočuj nás, keď k Tebe voláme:
Otče náš, ktorý si v nebesiach!
Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojím! I neuvoď nás do pokušenia! Ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky.
Sláva Bohu: Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bola na počiatku, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Požehnanie:
Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste sa mocou Ducha Svätého rozhojňovali v nádeji. Amen.
Pieseň:
ES 641 ; organový sprievod
Spasiteľu, Pane môj, / k Tebe sa len utiekam, / v hrôze búrok pri mne stoj, / loďku žitia veď Ty sám. / Skry ma, Pane, zachovaj, / dokiaľ trvá búrky čas, / do prístavu vojsť mi daj, / kde je večný mier a jas.
Na Teba sa spolieham, / keď ma stíha satan, hriech, / útočišťom buď mi sám, / popraj uzrieť spásy breh. / Prikry, Pane, krídlami, / keď sa chveje celá zem; / moje meno na dlani / vyryté máš, dobre viem.
Ty máš plnosť všetkého, / Tvoje slovo mocná zbroj, / obdar silou slabého, / do srdca vlej pokoj Svoj. / Ty si svätý, ja však lkám / v mojej biede hriešnosti, / vzhliadni na mňa, Pane sám, / dušu z biedy vyprosti.
Milosti a lásky dosť / pre každého, Jezu, máš, / odpusť viny, zahlaď zlosť, / Pane, čuj môj vrúcny hlas. / Duše smäd Ty uhasíš, / Ty si živej vody zdroj. / Tvoje meno istá skrýš, / naveky chcem ostať Tvoj.
V jednom statuse na sociálnej sieti som čítal: „Dostali sme chorobu ušitú na mieru. Asi sme ju ako ľudstvo naozaj potrebovali.“ Určite mnohému nás tieto dni učia. Predovšetkým pokore, ktorá nám tak chýba. Uvidíme, ako dlho budeme pamätať na tento zdvihnutý Boží prst. Chcem však veriť, že si človek uvedomí, aké je jeho miesto a úloha v Božom stvorení.
Nech vás Pán Boh sprevádza i v ďalších dňoch.
Váš zborový farár Roman Porubän.
Comentarios