19. apríl 2020, stiahnuť verziu pre tlač
Oslovenie:
Srdečne vás pozdravujem, bratia a sestry, v dnešnú 1. nedeľu po Veľkej noci. Opäť sa stretávame doma vo svojich príbytkoch pri čítaných službách Božích, do ktorých sa môže zapojiť celá rodina, každý jej člen, a tak sa stať aktívnym kresťanom, ktorý slúži svojej najbližšej rodine prečítaním niektorej časti domácich bohoslužieb. Televízne prenosy sú síce fajn, no pri ich sledovaní sa opäť stávame len pasívnymi poslucháčmi, v čom ma utvrdila myšlienka českého teológa Tomáša Halíka, ktorý povedal: „Nevidím šťastné riešenie v tom, že si budeme v čase zákazu verejných bohoslužieb rýchlo vypomáhať umelými náhradami typu televíznych prenosov bohoslužieb. Obrat k „virtuálnej zbožnosti“, k „hostine na diaľku“ a ku kľakaniu pred obrazovkou je skutočne čudná vec.“
A tak vás pozývam k čítaným domácim bohoslužbám, do ktorých zapojte celú svoju rodinu, v ktorej teraz tvoríte telo Kristovo a navzájom si tak slúžte s organovým sprievodom, nachádzajúcim sa na webovej stránke cirkevného zboru. Prajem všetkým vám požehnanú službu, do ktorej nás pozýva vzkriesený Pán Ježiš Kristus.
Pieseň: ES 141 ; organový sprievod
Nastal nám čas preradostný, / kresťania, plesajme, / nadišiel čas veľkonočný, / radostne spievajme: / Vyšiel z hrobu náš Spasiteľ, / zvíťazil náš Vykupiteľ, / chválu Mu vzdávajme.
V piatok zvolal prežalostne, / že Ho Boh opustil, / v nedeľu však vstal radostne, / keď Ho z mŕtvych vzkriesil. / Z hrobu už otvoreného / zaznieva hlas pravdy Jeho, / že slávne zvíťazil.
Ako slnka papršleky / všetko obživujú, / ako prúdy bystrej rieky / suchú zem zvlažujú, / tak Pánovi učeníci / po zármutku sa zas všetci / spoločne radujú.
„Pokoj vám“ ich pozdravoval, / aby sa nebáli, / rany svoje ukazoval, / aby všetci znali, / že je Ten ukrižovaný, / slávne však z mŕtvych vzkriesený. / Víťaz hoden chvály.
Spievajme aj my nadšene: / Pánu nášmu sláva, / lebo Jeho zmŕtvychvstanie / nám víťazstvo dáva, / pekla moc je už zlomená, / životom smrť premožená, / radostná to správa!
Chvála Tebe, ó Ježiši, / buď za zmŕtvychvstanie, / priznaj sa k nám, k svojej ríši, / udeľ požehnanie, / a po tejto smrteľnosti / uveď do večnej radosti. / Haleluja! Amen.
Modlitba:
Všemohúci Pane, náš Bože, veľká je Tvoja láska a dobrota, že nás nenechávaš v opustenosti a neistote, ale obdarúvaš nás veľkonočným požehnaním. / Prosíme, aby si upevnil našu vieru, aby sme žili oddane a pokorne a prinášali ovocie nového života. // Posilňuj nás v boji proti zlým žiadostiam, aby sme svoje pochybnosti, aj pokušenia v sile dôvery v Teba prekonávali, / lebo si nás vytrhol z moci zlého, vykúpil si nás zo zahynutia a uisťuješ nás Svojou prítomnosťou skrze Svojho Syna a nášho Pána požehnaného naveky. Amen. //
Epištola: 1. list Petra 1,3-9
Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás zo svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej: k neporušiteľnému, nepoškvrnenému a nevädnúcemu dedičstvu, odloženému v nebesiach vám, ktorých moc Božia zachováva vieru na spasenie, pripravené zjaviť sa v poslednom čase. Veseľte sa z toho, hoci sa teraz ešte, keď treba, na krátky čas aj rmútite pre rozličné pokúšania, aby vaša skúšaná viera, omnoho drahšia ako hynúce, ale ohňom preskúšané zlato, bola vám na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista. Nevideli ste Ho, a milujete Ho; ani teraz Ho nevidíte, a veríte v Neho a radujete sa nevýslovnou radosťou plnou slávy, dosahujúc cieľ svojej viery, spasenie duší.
Slovo nášho Boha zostáva naveky.
Pieseň: ES 441 ; organový sprievod
Ach, či divne nakladáš s nami / v nesmiernej, Kriste, múdrosti, / raz sýtiš horkými biedami, / raz ochutnať dáš sladkosti, / raz prísny a trestajúci, / a zas nežne milujúci.
Zamieňaš často ľahké ťažkým, / radosť i žalosť posielaš, / niekedy skrývaš tvár pred každým / a krížom často nás skúšaš, / či aj veci nepríjemné / odovzdane prijať vieme.
Ty, Pane, vieš, že ako deti / za tým, čo chutí, túžime, / že horké uzdravujú lieky, / na to neraz nemyslíme, / nám iba sladkosť lahodí, / myslíme, že horkosť škodí.
Neraz som volil cesty mylné, / nechápal Tvoje zámery, / môj Pane, prosím, skloň sa ku mne, / čuj vzdychy aj slabej viery, / čo pošleš, prijmem pokorne, / bez reptania a nie vzdorne.
Zo srdca ďakujem Ti, Pane, / za láskavé zachádzanie, / veď slúžili mi ku záchrane / bieda i ponižovanie, / našiel som zmysel i v kríži, / ktorý ma k Tebe priblížil.
Evanjelium: Ján 21,15-19
Keď si zajedli, riekol Ježiš Šimonovi Petrovi: Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo? Odpovedal Mu: Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu (Ježiš): Pas mojich baránkov! Po druhý raz spýtal sa ho zase: Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ? A on Mu odpovedal: Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu: Pas moje ovečky! Aj po tretí raz sa ho spýtal: Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ? Peter sa zarmútil, že sa ho po tretí raz spýtal: Či ma miluješ? a odpovedal Mu: Pane, Ty vieš všetko; Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu Ježiš: Pas moje ovečky! Veru, veru ti hovorím: Dokiaľ si bol mladší, opasoval si sa sám a šiel si, kam si chcel; ale keď zostarneš, vystrieš ruky a iný ťa opáše a povedie, kam nechceš. To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Keď to povedal, riekol mu: Nasleduj ma!
Slovo nášho Boha zostáva naveky.
Vyznanie všeobecnej viery kresťanskej:
Verím v Boha Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme.
Verím v Ježiša Krista, Syna Jeho jediného, Pána nášho, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie panny, trpel pod Pontským Pilátom, ukrižovaný umrel a pochovaný bol; zostúpil do pekiel, v tretí deň vstal z mŕtvych, vstúpil na nebesá, sedí na pravici Boha Otca všemohúceho; odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.
Verím v Ducha Svätého, svätú cirkev všeobecnú, spoločenstvo svätých, hriechov odpustenie, tela z mŕtvych vzkriesenie a život večný. Amen.
Pieseň: ES 131 ; organový sprievod
Haleluja! Chvály znejte! / Vzkrieseného oslavujte! / Velebte Pána mocného / za víťazstvo slávne Jeho!
V skalnom hrobe položený / Baránok náš umučený, / Božou mocou vzkriesený bol, / diabla, peklo, smrť premohol.
V tom je pevná naša viera: / Žije Pán – viac neumiera, / smrť už nad Ním nepanuje, / On nad hrobom triumfuje.
Haleluja! zaspievajme, / vieru, nádej nestrácajme, / večnej smrti sme zbavení / Pánovým slávnym vzkriesením
Suspírium:
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a Pána Ježiša Krista. Amen.
Kázňový text: Ján 10,22-33
V Jeruzaleme boli vtedy sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovej stĺpovej sieni. Obstúpili ho Židia a povedali mu: „Dokedy nás chceš ešte držať v napätí? Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene!“ Ježiš im odpovedal: „Povedal som vám, a neveríte. Skutky, ktoré ja konám v mene svojho Otca, svedčia o mne. Ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú. Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší než všetci, a nikto ich nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky. Ja a Otec sme jedno.“ Židia znova zdvihli kamene, aby ho kameňovali. Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca, pre ktorý z nich ma kameňujete?“ Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie a preto, že sa robíš Bohom, hoci si len človek.“
Kázeň:
Väčšine z nás je známe meno Blaise Pascal. Bol to francúzsky náboženský filozof, matematik, fyzik a prozaik. Verím, že mnohí si ho ešte stále pamätáme zo školských lavíc, kde sme sa o ňom učili. No Pascal bol aj horlivým a aktívnym kresťanom, ale to už nám v škole nepovedali. Ako francúzsky náboženský filozof povedal: „Boha nemožno dokazovať, Boha možno jedine cítiť v srdci.“ Keď Boha cítime vo svojom srdci, tak nás to robí šťastnými a spokojnými. Pri spätnom pohľade na udalosti Veľkonočnej nedele, keď Kristus bol slávne vzkriesený, si uvedomujeme pravdivosť Pascalových slov, že Kristovo vzkriesenie nemožno dokazovať, ale jedine prijať vierou, a tak prežívať túto skutočnosť vo svojom srdci, ktorá nás napĺňa radosťou a nádejou.
Veľkonočné sviatky nás pozývali nie k mŕtvemu, ale k vzkriesenému – živému Kristovi, ponúkajúcemu nám nový život, aby život na tejto zemi sme mohli prežiť v spokojnosti. No človek k tejto ponuke sa častokrát stavia chrbtom a myslí si, že o prázdnotu svojho života sa dokáže postarať aj sám. Nedokáže! Uvedomme si, že našu prázdnotu dokáže zaplniť iba ten, kto je tvorcom ľudského života a kto tomuto životu určil zmysel a cieľ. A tým je Boh, ktorý sa nám zjavil vo Svojom Synovi Ježišovi Kristovi.
Pokiaľ táto prázdnota nie je naplnená naším Tvorcom, tak náš život ovláda obrovská pýcha a veľké sebavedomie, že si dokážeme poradiť so všetkým, čo sa nám postaví do cesty. Vtedy si človek vo svojej pýche myslí, že Boha nepotrebuje, veď je predsa natoľko inteligentný a rozumný, že hravo zvládne akýkoľvek problém. Mnohí dokonca veria tomu, že vedecký pokrok – to je cesta k trvalému šťastiu, na ktorej Boha nepotrebujeme. Ale kam sme sa s vedou a modernou digitálnou technikou dopracovali? Nie je to novodobá babylonská veža, ktorú úspešne staviame v dnešnej dobe? Nezabúdajme na to, aký bol jej koniec.
Ďalšia skupina ľudí si myslí, že šťastný a spokojný život spočíva v tom, keď človek nemusí nič robiť. Stačí, keď má niečo po ruke, čo ho uvedie do nálady, ktorú môže s niekým viac či menej zdieľať. No však takýto životný štýl vedie k zmaru a v skutočnosti zakrýva prázdnotu, ktorú človek prežíva. Toto určite nie je ten pravý zdroj šťastia a spokojnosti. Človek bol stvorený pre niečo lepšie, a nie len pre niečo, čo trvá krátky okamih.
Biblický text, ktorý sme si prečítali, nám prináša obraz Ježiša Krista ako dobrého Pastiera. Tento obraz nám chce opäť poukázať na to, že prázdnotu ľudského života môže zaplniť iba ten, kto nás dokonale pozná. Pre nás týmto dobrým Pastierom je vzkriesený Ježiš Kristus – živý Boh a Pán, ktorý nezostal v tmavom hrobe, ale vstal z mŕtvych a viac neumiera. Iba On je zdrojom našej životnej spokojnosti a iba On môže naplniť prázdnotu nášho života. Ale sme ochotní prijať túto pravdu do svojho života? Židia to neprijali a my o nich čítame: „Povedal som vám a neveríte.“
Dej nášho kázňového textu sa odohráva v čase, keď si Židia pripomínali pamiatku znovuposvätenia chrámu. 6. decembra 167 pred narodením Ježiša Krista sýrsko-grécky kráľ Antiochus Epifanes IV. znesvätil Jeruzalemský chrám tým, že dal v ňom postaviť sochu gréckeho boha Dia a na oltári obetoval prasa, čo bolo nečisté zviera pre Židov. Zakázal obrady židovskej viery a dopustil sa mnohých ohavností. O tri roky po týchto udalostiach, keď bol Jeruzalem oslobodený, chrám bol opäť vysvätený a sviatky, ktoré to pripomínali, nazývame aj sviatkami svetla – tzv. Chanuka, ktoré sa slávili v závere decembra.
Počas týchto sviatkov sa Židia pýtajú Ježiša, či je On skutočne Mesiáš. Prečo sa Ho to pýtajú? Pretože veria, že zasľúbený Mesiáš naplní prázdnotu ľudského srdca, aby človek mohol prežívať spokojnosť a trvalé šťastie vo svojom živote. To bola veľká nádej Židov. No však keď im Pán Ježiš povedal, že On je tým zasľúbeným Mesiášom, tak neverili. Ježiš im ešte hovorí, že za dostačujúce znamenie považuje Svoje slová a činy. No oni po Jeho vysvetľujúcich rečiach berú do rúk kamene a chcú ho kameňovať so slovami: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie a preto, že sa robíš Bohom, hoci si len človek.“ Najprv Ho Židia žiadajú, aby im jasne povedal, či je On Mesiáš a keď im to povie, tak Ho obvinia z toho, že sa rúha. Prečo? Pretože neveria, že Ježiš je Mesiáš.
1. Život naplnený šťastím a spokojnosťou má iba ten, kto verí v Ježiša. Prostredníctvom zázrakov a mnohých mocných činov, ktoré konal Ježiš, ale rovnako i slov, ktoré povedal na adresu Židov, uvedomovali si svoju biedu, no napriek tomu Ho odmietali. Všetko to vrcholí pri Lazárovom hrobe. Tu na vlastné oči vidia, že Lazár vstáva z mŕtvych. Už tri dni bol v hrobe a na Ježišovo volanie: „Lazár, poď von! (J 11,43)“, vstal z mŕtvych. To sa nedalo odškriepiť či nejako zatajiť. A aký bol z toho záver? Židovská veľrada sa rozhodla zabiť Ježiša. To je tragédia. Oni už predsa nemohli povedať, že nevedia, kto je Ježiš. pretože videli Ježiša konať nadprirodzené veci. Ale oni Ho nechceli prijať za svojho Mesiáša, pretože nezapadal do ich konceptu viery. V takéhoto Mesiáša neverili.
Viera – to nie je iba rozumové poznanie. A tu sa musím vrátiť k vete Blaise Pascala: „Boha nemožno dokazovať, Boha možno jedine cítiť v srdci.“ Augsburské vyznanie viery nám jasne hovorí, že slovo viera neznamená iba znalosť toho, čo sa stalo. Takú vieru majú i bezbožní ľudia, dokonca i diabol. Viera verí nielen iba v to, že sa udalosť stala, ale viera verí aj v jej účinok. To znamená, že ak Kristus zomrel na dreve kríža a v tretí deň vstal z mŕtvych, tak viera verí nielen v túto historickú udalosť, odohrávajúcu sa na Golgote a pri prázdnom hrobe Jozefa z Arimatie, ale viera verí aj v to, že Kristova smrť na kríži je pre mňa vykupiteľskou smrťou a Jeho zmŕtvychvstanie mi dáva nový život. Cirkevný otec Augustín nás na to tiež upozorňuje, že viera sa nemá chápať ako poznanie niečoho, ale ako dôvera, ktorá potešuje a povzbudzuje zdeptanú myseľ.
Ako dôjsť k takejto viere, ktorá by nebola iba rozumovým poznaním a dokazovaním? Určite by sme takúto vieru priali mnohým ľuďom z nášho okolia. Koľko toho už predsa vedia o Ježišovi, a napriek tomu Ho nedokážu prijať do svojho života. Deň za dňom sa míňa a oni stále zostávajú na tom istom mieste. Máme však nádej, že čas darovaný nám Bohom aj počas tejto infekcie koronavírusu mnohým poslúžil na to, aby si usporiadali svoje životné hodnoty a neodkladali vieru v Boha na posledné miesto, ale prosili o ňu vo svojich modlitbách.
Sú veci, na ktoré poznáme zaručené postupy, aby sme dosiahli výsledok. No sú postupy, ktoré nám síce pomáhajú, ale výsledok nezaručujú. A viera patrí medzi ne. Je to presne tak, ako keby som vám poradil, ako máte hľadať huby a priviedol vás do hory. Ja by som nazbieral plný košík a vy by ste mali na dne košíka dva hríby. Napriek tomu, že nám niekto poradí svoje osvedčené hubárske triky, naša šanca na úspech sa síce môže zvýšiť, ale výsledok nie je zaručený. Rovnako je to aj s vierou, ku ktorej neexistuje jednoduchý návod. Viera sa v nás rodí skrze Ducha Svätého. Ona je darom Božej milosti. Reformátori hovorili, že človek nemôže urobiť vôbec nič. To Pán Boh musí niečo urobiť.
2. V Ježiša Krista verí len ten, kto Mu patrí. Ježiš na túto tému farizejom povedal: „Ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú.“ Tieto Ježišove slová nám chcú povedať, že veriť môže iba ten, kto je Kristov, kto patrí Ježišovi Kristovi, kto počúva Jeho hlas. Veď aj apoštol Pavel nám hovorí: „Teda viera je z počutia, počutie však skrze Kristovo slovo (R 10,17).“ Ten, kto počúva dobrého Pastiera Ježiša Krista, tak ten verí. Viera teda nie je nejaké naše rozhodnutie, alebo výsledok našej snahy. Viera prichádza ako dar, keď nás Pán Boh prijme za Svojich.
Keď si človek uvedomí túto skutočnosť, tak ho to chráni pred duchovnou pýchou. To znamená, že ak verím v Ježiša Krista, tak si uvedomujem, že to nie je moja zásluha, ale je to preto, že Ježiš Kristus ako dobrý Pastier ma prijal do Svojho košiara a dal mi príležitosť činiť pokánie, prostredníctvom ktorého vyznávam svoje hriechy. Pokiaľ si človek myslí, že on sám uveril, že on sám si to s Bohom urovnal, tak sa stavia do pozície Boha.
Na druhej strane to častokrát ľudí, ktorí hľadajú cestu k Pánu Bohu, vedie do zúfalstva. Áno, pocit neschopnosti niečo urobiť, môže človeka v živote ubíjať. Avšak človek musí dôjsť do stavu, keď si uvedomí, že to sám nedokáže. Vtedy vo svojej modlitbe vyznáva: Pane Ježiši, nedokážem sám v Teba veriť, nedokážem Ťa nasledovať, nedokážem žiť dobrý život. Prosím Ťa, odpusť mi to a daj mi vieru. Posledná pieseň, ktorú budeme spievať ,je akousi prosbou o pravú vieru, ktorá v živote sprevádzala Noacha, Abraháma, Mojžiša, Dávida, Luthera, našich predkov a ktorá má rovnako sprevádzať aj nás. Verím, že Boh i túto pieseň vypočuje ako modlitbu a zároveň ju naplní v našom živote.
Keď sa Nikodém pýtal Ježiša, čo je potrebné k tomu urobiť, tak Pán Ježiš mu odpovedá, že sa musí znovu narodiť. To znamená, že každý úprimne veriaci kresťan prešiel týmto znovuzrodením. Ale nikto sa nedokáže narodiť sám od seba. Tak ako ani dieťa sa aktívne nepodieľa na svojom pôrode, tak ani duchovný pôrod – duchovné znovuzrodenie – sa neuskutočňuje samé od seba. Opäť je to Boh, ktorý pôsobí v nás. On to môže urobiť už pri krste dieťaťa. Ale v tomto prípade človek musí dôjsť do bodu, keď sa jeho nevedomá viera stáva vedomou. To znamená, keď vierou prijme, že je Božím dieťaťom – súčasťou Božieho stáda, ktorého Pastierom je Ježiš Kristus. Toho potom v živote nasleduje.
Pán Ježiš hovorí: „Moje ovce počujú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú. Ja im dávam večný život a nezahynú naveky. Nik mi ich nevytrhne z ruky.“ Týmito slovami Ježiš popisuje realitu tých, ktorí Mu patria. Je to realita životnej spokojnosti. Tí, ktorí sú Jeho, počujú Jeho hlas. Takýchto ľudí oslovujú Božie pravdy, ktoré sú častokrát pre svet bláznovstvom, ako o tom hovorí apoštol Pavel (1K 1,18-25). Taký človek, keď číta Bibliu, alebo keď počuje Božie slovo a jeho kázeň, tak si povie: Veď toto je o mne a pre mňa. Človek, ktorý patrí Ježišovi, tak počuje prostredníctvom Biblie, že Boh hovorí priamo k nemu. A to je ten vzácny dar. Koľko je takých, ktorí čítajú Bibliu a nič nepočujú, nič im to nehovorí. Sedia na bohoslužbách a nič ich neoslovuje, naopak – uráža ich to. Až keď sa človek stane súčasťou Božieho stáda, tak jeho uši jasne počujú, čo Boh hovorí. A keď viem, že niekto vedie môj život, že ma dokonale pozná a ku mne hovorí, tak to mi v živote prináša pohodu a spokojnosť. Prečo? Pretože Pán Ježiš nám hovorí: „Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky.“ Čo viac nášmu životu môže priniesť spokojnosť než istota, že som v Božích rukách, z ktorých ma nikto a nič nemôže vytrhnúť?
Prosme teda o vieru, aby sme vo svojom živote jasne počuli Boží hlas, a tak kráčali po ceste, ktorá nás napĺňa spokojnosťou, nemajúc obavu kam ideme a čo nás postretne, pretože Ježiš Kristus je naším dobrým Pastierom a zdrojom nášho šťastia a spokojnosti, ktorá zapĺňa prázdnotu ľudského života. Amen.
Modlitba:
Nebeský náš Bože, ďakujeme Ti za život, ktorý si nám dal. Uvedomujeme si a priznávame sa, že neraz žijeme podľa seba, a nie podľa Tvojej svätej vôle. Neustále upadáme do starých chýb a nedokážeme Ti úprimne dôverovať. A tak Ťa prosíme o vieru, aby aj o nás mohli platiť slová, že sme Tvoje ovce, ktoré počúvajú hlas svojho Pastiera a nasledujú Ho. Nedovoľ, aby múdrosť tohto sveta so všetkými svojimi výdobytkami zničila našu vieru, ale obráť náš pohľad smerom k Tebe, lebo iba u Teba nájdeme to pravé šťastie, a tak zaplníme prázdnotu, ktorá neraz náš život sužuje.
V tejto chvíli chceme prosiť aj o trpezlivosť pre našich rodičov, ktorí počas karantény detí im musia venovať oveľa viac času a pozornosti pri ich vzdelávaní. Ty sám vidíš, aké je to náročné a ako častokrát zlyhávajú. Daj im dostatok sily, múdrosti, lásky a trpezlivosti, aby i túto situáciu počas epidémie koronavírusu zvládali. Ochraňuj ich a zároveň povzbudzuj vo viere, aby v Tebe nachádzali radosť a pokoj. Vypočuj nás, keď spoločne k Tebe voláme:
Otče náš, ktorý si v nebesiach!
Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojím! I neuvoď nás do pokušenia! Ale zbav nás zlého! Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky.
Sláva Bohu: Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bola na počiatku, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Požehnanie:
Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste sa mocou Ducha Svätého rozhojňovali v nádeji. Amen.
Pieseň: ES 631 ; organový sprievod
Refrén:
Pane, daruj mi pravú vieru, Pane, daruj mi pravú vieru, Pane, daruj mi pravú vieru,v nej žiť na svete chcem.
1. Dobrá bola pre Nóacha (3x), aj pre mňa dobrá je.
Refrén
2. Dobrá i pre Abraháma (3x), aj pre mňa dobra je.
Refrén
3. Dobrá bola pre Mojžiša (3x), aj pre mňa dobra je.
Refrén
4. Dobrá bola pre Dávida (3x), aj pre mňa dobra je.
Refrén
5. Dobrá bola apoštolom (3x), aj pre mňa dobra je.
Refrén
6. Dobra bola pre Luthera (3x), aj pre mňa dobra je.
Refrén
7. Dobrá bola aj pre otcov (3x), aj pre mňa dobra je.
Refrén
8. Dobrá je pre našu mládež (3x), aj pre mňa dobra je.
Refrén
Nech vás Pán Boh sprevádza i v ďalších dňoch.
Váš zborový farár Roman Porubän.
Comments