Huncovce

Cirkevný zbor vznikol v1548. Jeho farárom sa stal Georg Künsch. Spočiatku sa užíval na bohoslužby rímskokatolícky kostol. Dňa 18. mája 1670 včase silnejúcej protireformácie kežmarský paulíni tento kostol vzali evanjelikom. Donového kostola sa Huncovčania pustili až v1851 pod vedením Teodora von Sponer. Dovtedy služieb Božích sa zúčastňovali vo Veľkej Lomnici. 15. júna bol položený základný kameň. Posviacka nového kostola sa konala 16. januára 1853. Kostol je postavený vslohu. Oltárny obraz namaľoval Jozef Czauczik zče, kazeteľnicu zhotovil stolársky majster Johann Kotsch zľkej Lomnice. Organ pochádza z dielne Adrása Cimmera. Posledne pôsobiacim farárom tu bol Adalbert Thinschmied.
Ľubica

Údajne v1520 Tomáš Preisner čítal zľnice 95 Lutherových výpovedí. Ďalším nositeľom týchto myšlienok a prvým evanjelickým farárom sa stal Georg Leudischer. Včase protireformácie evanjelici museli odovzdať kostol Sv. Ducha. Po Tolerančnom patente cisára Jozefa II. so stavbou kostola sa začalo v1784. Posviacku vykonal senior XIII. spišských miest Andrej Czirbesz 3. septembra 1786. V 1858 bola ku kostolu pristavaná veža. Kostol tak dostal novorománsku romantickú fasádu. Interiér kostola zdobí barokovo-klasicistický oltár a baroková vyrezávaná kazateľnica sýnom. Posledne pôsobiacim farárom tu bol Konštantín Mohr.
Rakúsy

Základný kameň kostola bol položený 20. apríla 1797 a 2. decembra toho istého roku bol kostol dokončený aávnostne posvätený. Staviteľom kostola bol Jozef Kolbay zo Spišského Podhradia. Osto rokov neskoršie je ku kostolu pristavaná 28,5 m vysoká veža, ktorej posviacka bola 15. augusta 1897. Vo veži sú  umiestnené tri zvony. Interiér kostola tvorí pseudoklasicistický oltár sJežiša Krista vGetsemanskej záhrade, ktorý namaľoval V. Kiss.  Posledne pôsobiacim nemeckým farárom bol Albert Fiffek (1930 - 1945) Od vzniku cirkevného zboru v1550 tu pôsobilo 19. farárov.
Stráne pod Tatrami

Povolenie na stavbu kostola od cisára Jozefa II. dostali v1802. Vistom roku 26. decembra bol kostol posvätený. Od roku 1873 do roku 1939 bol zbor pričlenený ku Kežmarku ako jeho fília. Cez II. svetovú vojnu patril do zväzku Nemeckej cirkvi. Stĺpový klasicistický oltár pochádza zpolovice 18. storočia. Vje obraz sukrižovania Ježiša Krista. Vštíte oltára sa nachádza obraz Svätej Trojice. V1922 namiesto drevenej zvonice bola postavená kamenná, vsa nachádzajú tri zvony. Najstarší zvon pochádza z1828. Organ patrí medzi historické nástroje.
Veľká Lomnica

Vprotireformácii roku 1710 násilím odobrali evanjelikom kostol. Viac ako 70 rokov tu neboli evanjelické služby Božie. 16. októbra 1783 dostali lomničania súhlas od cisára Jozefa II. na stavbu kostola. Pozemok venovala Barbara Horvath Stansith de Gradecz. Na jar roku 1784 začali s výstavbou a 2. októbra 1785 bol kostol slávnostne posvätený a odovzdaný do užívania. Pôdorys je situovaný do gréckeho kríža a celková stavba predstavuje renesančný sloh. Oltár z1856 je v-renesančnom štýle so starými gréckymi prvkami. Kazateľnica pochádza zého kostola všove a organ bol daný do užívania 16. novembra 1851. Naposledy ako farár tu pôsobil Adalbert Thinschmied.

Vrbov

Reformácia do Vrbova prichádza v1545 sfarárom Lorenzom Buchwaldom. V1694 museli evanjelici odovzdať katolíkom kostol, školu a zvonicu. Na základe Tolerančného patentu bol v roku 1784 postavený nový kostol, ktorý 27. novembra posvätil Martin Tan. V1877 požiar zničil strechu. Kostol je postavený vslohu bez veže. Pri storočnici bol vybavený oltárom, krstiteľnicou a kazateľnicou, ktoré zhotovili domáci majstri zJohann a Ludwig Maurerovi. Oltárny obraz namaľoval Ladislav Medňanský, ktorý ho daroval cirkevnému zboru. Historický organ z1857 pochádza zJozefa Demetera. Posledne pôsobiacim farárom tu bol Konštantín Mohr (1932-1948).


Fílie
Fotogaléria
Vyrobené © 2007 www.mzdyauctovnictvo.sk